Kıtaıskıe neftánıkı pervymı v mıre dobylı so dna Iýjno-Kıtaıskogo morá «gorúchıı led» — gıdrat prırodnogo gaza. Ob etom v chetverg, 18 maıa, soobshılo Sentralnoe televıdenıe Kıtaıa so ssylkoı na Mınısterstvo zemelnyh ı prırodnyh resýrsov KNR.
«Eto býdet takım je krýpnym sobytıem, kak proızoshedshaıa ranee v SSHA slansevaıa revolúsıa. V ıtoge metody ıspolzovanıa energıı v býdýshem preterpát transformasıý», — zaıavıl zamestıtel ýpravlenıa geologıcheskıh ıssledovanıı mınısterstva Lı Szınfa.
On otmetıl, chto v razrabotke teoretıcheskoı bazy ı tehnologıı Kıtaı v dannom napravlenıı dostıg «bespresedentnyh ýspehov», v rezýltate chego strana zanála lıdırýıýshee polojenıe v mıre po dobyche «gorúchego lda».
Obrazsy podnálı s glýbıny bolee 1,2 kılometra, sama 200-metrovaıa podvodnaıa skvajına nahodılas v 285 kılometrah k ıýgo-vostoký ot Gonkonga. Vsego za vosem dneı raboty dobyto 120 kýbıcheskıh metrov «gorúchego lda», soderjanıe metana v nem sostavláet 99,5 prosenta.
Odın kýbıcheskıı metr gıdrata ekvıvalenten 160 kýbıcheskım metram prırodnogo gaza v gazoobraznom sostoıanıı (na 100 lıtrah gaza avtomobıl mojet proehat 300 kılometrov, togda kak na 100 lıtrah «gorúchego lda» — 50 tysách kılometrov).
Raboty po dobyche prırodnogo resýrsa vedýtsá ı drýgımı stranamı, v chastnostı Kanadoı ı Iaponıeı, odnako poka tolko Kıtaıý ýdalos ızvlech obrazes gıdrata so dna morá.
Iaponskaıa JOGMEC (Japan Oil, Gas and Metals National Corporation) v marte 2013 goda zaıavıla o dobyche nedaleko ot polýostrova Asýmı metana ız «gorúchego lda». Prı etom kompanıa ne podnımala obrazsy gıdrata so dna morá, prırodnyı gaz posle otkachkı vody postýpal naverh po trýboprovodý.
Pikir qaldyrý