Kıtaı obávıl o nachale novoı ýglevodorodnoı revolúsıı

/uploads/thumbnail/20170710072149868_small.jpg

Kıtaıskıe neftánıkı pervymı v mıre dobylı so dna Iýjno-Kıtaıskogo morá «gorúchıı led» — gıdrat prırodnogo gaza. Ob etom v chetverg, 18 maıa, soobshılo Sentralnoe televıdenıe Kıtaıa so ssylkoı na Mınısterstvo zemelnyh ı prırodnyh resýrsov KNR.

«Eto býdet takım je krýpnym sobytıem, kak proızoshedshaıa ranee v SSHA slansevaıa revolúsıa. V ıtoge metody ıspolzovanıa energıı v býdýshem preterpát transformasıý», — zaıavıl zamestıtel ýpravlenıa geologıcheskıh ıssledovanıı mınısterstva Lı Szınfa.

On otmetıl, chto v razrabotke teoretıcheskoı bazy ı tehnologıı Kıtaı v dannom napravlenıı dostıg «bespresedentnyh ýspehov», v rezýltate chego strana zanála lıdırýıýshee polojenıe v mıre po dobyche «gorúchego lda».

Obrazsy podnálı s glýbıny bolee 1,2 kılometra, sama 200-metrovaıa podvodnaıa skvajına nahodılas v 285 kılometrah k ıýgo-vostoký ot Gonkonga. Vsego za vosem dneı raboty dobyto 120 kýbıcheskıh metrov «gorúchego lda», soderjanıe metana v nem sostavláet 99,5 prosenta.
Odın kýbıcheskıı metr gıdrata ekvıvalenten 160 kýbıcheskım metram prırodnogo gaza v gazoobraznom sostoıanıı (na 100 lıtrah gaza avtomobıl mojet proehat 300 kılometrov, togda kak na 100 lıtrah «gorúchego lda» — 50 tysách kılometrov).

Raboty po dobyche prırodnogo resýrsa vedýtsá ı drýgımı stranamı, v chastnostı Kanadoı ı Iaponıeı, odnako poka tolko Kıtaıý ýdalos ızvlech obrazes gıdrata so dna morá.

Iaponskaıa JOGMEC (Japan Oil, Gas and Metals National Corporation) v marte 2013 goda zaıavıla o dobyche nedaleko ot polýostrova Asýmı metana ız «gorúchego lda». Prı etom kompanıa ne podnımala obrazsy gıdrata so dna morá, prırodnyı gaz posle otkachkı vody postýpal naverh po trýboprovodý.

Pikir qaldyrý

Qatysty Maqalalar